Na cisárskom dvore vo Viedni sa v roku 1769 stretli najlepší vedci z Európy. Pozvala ich cisárovna Mária Terézia (1717-1780). Šlo jej o technický pokrok monarchie. Vynálezca z Bratislavy Wolfgang Kempelen (1734 - 1804) v diskusii povedal, že dokáže zložiť stroj, ktorý bude hrať šach.
Ako fungoval stredoveký automat?
Panovníčka
Mária Terézia
trvala na tom, aby tak urobil. Kempelen tvoril doma v Bratislave, kde sa aj na dnešnej Ventúrskej ulici narodil v dome, na ktorého mieste stojí Palác Leopolda de Pauliho.
O pol roka
bol stroj na svete. Nik nechápal, ako fungoval. Šachový automat vyhral nad pruským kráľom
Fridrichom II
. Jeho sláva sa začala. Na partiu ho vyzval
Napoleón
a s automatom prehral. Rovnako obišla ruská cárovna
Katarína II
.
Po stopách Kempelena 1.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Celý vtedajší svet chcel automat vidieť. Skončil v USA v múzeu vo Filadelfii. Tu v polovici 19. storočia zhorel a nik neprišiel na to, ako fungoval. Turistická sprievodkyňa Ľuba Solanová pre Rádio Regina Západ automat opísala: „Šlo o ilúziu. Šachový automat bola drevená figurína s veľkými fúzami a turbanom. Volala sa Turek a sedela za písacím stolom. Predstierala, že vie hrať šach, lebo za tajnou prepážkou vnútri písacieho stola sedel lilipután Tibor. Ten vďaka systému prevodových pák presne vedel, čo sa deje na šachovnici.“
Po stopách Kempelena 2.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Jestvuje však aj viacero iných teórií. Stroj Kempelen viackrát prezentoval otvorením , kde prítomní videli vnútri sústavy ozubených koliesok a prevodov. Miesto pre schovaného šachistu vidno nebolo. Ide o záhadu, lebo stroj prezentoval aj viac ako 15 hodín na verejnosti a dnu uväznený v malej krabici by to ťažko niekto vydržal. Uvažuje sa aj o sústave magnetov, ktoré mali figúrky posúvať.
Prehru panovníci ako
Napoleón
, tak ani ruská cárovná
Katarína II.
neniesli ľahko. Keby zistili, že ich Kempelen podviedol so živým súperom, ťažko by on sám z ich dvorov unikol živý. Možné však je, že to bol práve ten iluzionistický trik, ktorý sa v týchto úvahách takto dochoval.
Stroj vyrábal ľudský hlas
Wolfgang Kempelen nebol v čase vzniku automatu na cisárskom dvore neznámy. Mária Terézia ho zamestnala potom, ako preložil Codex Theresianus z latinčiny do nemčiny. Kódex vytváral jednotný právny poriadok v monarchii a vznikol v rokoch 1753 až 1756.
Rodák z Ventúrskej ulice v Bratislave ovládal vraj sedem jazykov. Vie sa, že vedel:
- nemecky
- maďarsky
- latinsky
- francúzsky
- anglicky
- taliansky
O siedmom jazyku, či ním bola slovenčina, Ľuba Solanová povedala: „Nepodarilo sa mi doteraz zistiť, či vedel po slovensky, ale aj keby vedel len nemecky či maďarsky, tak preslávil Bratislavu vo svete, takže môžme byť na Kempelena právom hrdí. “
Vo veku 25 rokov menovala Mária Terézia tohto Bratislavčana za riaditeľa soľných baní v celom Uhorsku. Vynálezmi modernizoval banské zariadenia a zlepšoval pracovné podmienky baníkov, ale podľa Solanovej bol Kempelen „aj schopný menežér, lebo objavil v baniach defraudáciu a urobil poriadok.“
Najvýznamnejší Kempelenov patent je zostrojenie hovoriaceho stroja. Vytvoril z trubíc napodobneniny hlasiviek a gajdy mali funkciu pľúc. Rovnako vytvoril umelé ústa a nosovú trubicu. Pre vedu má ním skúmaný mechanizmus ľudskej reči význam až dodnes. Tvorí základné dielo v poznaní fyziológie hlasu a ľudskej reči , pričom Ľuba Solanová dodala: „Jeho hovoriaci stroj má pľúca z gájd a cez systém píšťal dokáže povedať jednoduché slová a vety, čo je absolútne geniálne priekopnícke dielo v oblasti experimentálnej fonetiky. “
Vymyslel podtlakový vodovod čerpajúci vodu z Dunaja na blízky a strmý kopec na Bratislavský hrad až do výšky 80 metrov: „Pamiatkári na Vydrici zachovali otvor, odkiaľ šiel Kempelenov vodovod cez medené potrubia na hrad do miestností, kam sa cez hriadeľ poháňaný koňmi vytláčala voda až do výšky 80 metrov. “
Postavil pontónový most cez Dunaj systémom desiatich lodí a sústavu zavlažovacích zariadení pre polia na Žitnom ostrove . Pre bane zhotovil výťah na konský pohon .
Šľachticom za zásluhy
Vo viedenskom Schönbrunne postavil fontánu. Za zásluhy pre monarchiu bol povýšený do šľachtického stavu baróna . Ako Ľuba Solanová vymenovala, Kempelen je autorom celého radu ďalších vynálezov: „Ako prvý na svete má patent na parnú turbínu. Keď Mária Terézia ochorela, urobil pre ňu polohovateľnú posteľ, aké sú dnes úplne bežné. Zhotovil umelú končatinu a pre nevidomých zostavil písací stroj ešte pred vynájdením braillového písma. “
V 18. storočí začal aj boj proti Wolfgangovi Kempelenovi . Neprajníci tvrdili, že je spolčený s diablom. Jeho vynálezy boli zatracované.
Nakoniec Wolfgang Kempelen zostrojil písací stroj pre slepcov . Odborníci poznajúci princípy písacích strojov pre slepých ho nazvali: „Vrcholné technické dielo svojho druhu."
Preto Wolfgang Kempelen šokoval vedecký svet , keď prístroj vo Viedni veľkodušne daroval nevidomej a veľmi populárnej speváčke tých čias Márii Paradisovej .
Prenasledovanie zastavila smrť
Od prenasledovania zo strany závistlivcov ho ochránila až v 70. rokoch života smrť, keď zomrel pred 220 rokmi vo Viedni 26. marca 1804. Wolfgang Kempelen má dodnes v dejinách svetovej vedy svoje miesto. Jeho práce a vynálezy citujú svetové odborné učebnice a encyklopédie. Povráva sa, že vynálezy konštruoval v rodičovskom dome v Bratislave.
Narodil sa v Bratislave 23. januára 1734 a teda sa dožil 70 rokov . Tatianu Šuškovú v Rádiu Regina Západ zaujímalo, ako si vysvetľuje Luba Solanová fakt, že po Wolfgangovi Kempelenovi zostalo tak veľa práce a zaujímavých vynálezov, že ho právom prezývajú Leonardom da Vincim z Bratislavy: „ Vôbec tomu nerozumiem. Potrebujete na to niekoľko životov. Veľmi ho obdivujem a myslím, že by mal mať väčšiu reklamu a byť viac zviditeľnený.“
RTVS online
Jeho hrob na viedenskom predmestí Währing sa nedochoval. Na mieste cintorína je dnes Schubertov park. Boli tu pochovaní aj Ludwig van Beethoven a Franz Schubert , ktorých bývalé hrobové miesta sa zachovali dodnes.
25 50 75 90
