Je to pravda, že medvede nám už tisícročia pomáhajú pri šľachtení jabloní

Divoké vetrami ošľahané stromy stojace na kopcoch sú zdrojom nevšednej krásy a aj úžasnej sily.

Divoká plánka je naj

Pomológ Ľudovít Vašš v Rádiu Slovensko ako hosť sobotného Dobrého rána moderátorke Kate Martinkovej vysvetlil:

„Vetrom ošľahané stromy na kopci v sebe skrývajú obrovskú energiu.“

Z plánok sa odoberajú semienka takýchto stromov, lebo to má podľa pomológa veľa výhod:

„Ak chceme mať ovocný strom, ktorý je suchovzdorný a odoláva aj poveternostným podmienkam, tak by mal mať koreňový systém, ktorý vznikol zo semienka.“

A najlepšie semienka majú podľa Ľudovíta Vašša stromy rastúce v prírode:

„Najlepšie semienka sú z divokej planej formy takého ovocného stromu, aký chceme vypestovať.“

Po vysiatí semienka z neho vyrastie strom.

Pomológ Ľudovít Vašš. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Ľudovít Vašš vysvetlil postup zrodu chutného a odolného stromu:

„Strom vyrastený z divokého semienka sa zavrúbľuje. Odrezky na vrúbľovanie sú však už z vyšľachtených chutných odrôd.“

História vzniku odrôd

Pomológ radí pravidelne vo Farmárskej revue a pridal jedno doteraz málo známe poznanie:

„Dnešné odrody nevyšľachtili len ľudia, ale aj zvieratá. Medvede za tisícročia jedli najmä tie najchutnejšie plody v prírode. Potom ich ďalej svojím trusom vysievali. Takto pomohli vybrať ľuďom tie najchutnejšie odrody jabĺk na ďalšie pestovanie.“

Viac sa o vysievaní ovocných stromov medveďmi a ľuďmi za stáročia dozviete s praktickými radami pre dnešné pestovanie z archívu RTVS bez reklám a zadarmo.